Od detstva som pocuvala ze mladi o laske nic nevedia,ze su naivni a hlupi a netusia co to znamena niekoho skutocne milovat.
Videla som gymnazistky chodit s chalanmi z ucnoviek a naopak.Mudre dievcata chodit s grazlami,videla som a pocula toho mnoho.
Kedze pocas mojho dospievania som nepatrila medzi tie stastne co mali chlapca,som bola vzdy len svedkom,..teda az na nejake tie obcasne znamosti,ktore vsak mali daleko k skutocnemu chodeniu.
Blaznivo som sa zamilovala do chalana ktoreho som videla raz v autobuse,do toho jedineho pohladu ktory sme si vymenili.A hoci som ho nikdy viac nevidela,bola som si ista ze som pre neho ta prava.
Vedela som totiz ze by som pre neho spravila cokolvek.Lietala som z jednej zamilovanosti do druhej a bolo to istym sposobom ako droga.Ten neustaly prilev endorfinov zamilovanosti.
Postupom casu som vsak zacala zistovat ze to nestaci,ze chcem viac,ze chcem aby tie city boli opatovane,ze sa nestaci len zamilovat a cakat ci HO znovu stretnem.
A tak som zacala byt odvaznejsia a viac konat.Zacala som hovorit narovinu veci ktore som chcela.Prestala som byt tym dievcatom co caka v kute na princa,rozhodla som sa ho najst.
A kedze to mal byt princ,musel byt dokonaly,no nielen po fyzickej ale aj dusevnej stranke.Mal by cestovat,chciet poznat svet,byt cielavedomy,vediet sa zabavat a zaroven vediet zabavat mna.
Mal by byt citlivy,ale nie precitlively.Mat rad hudbu a stare filmy,knihy a umenie.Mal by byt rozhladeny a pritom zvladat prakticke nastrahy zivota typu oprava vodovodneho kohutika.
Vymerala som si nespocet narokov,ktore vymodelovali dost uzky kruh moznych adeptov na mojho princa na bielom koni,moju zivotnu lasku.
Zistila som ze som vlastne dala laske podmienky a kto ich nesplnal do bodky,nebol vhodny.Z krasnej impulzivnej romantickej lasky som spravila matematicku rovnicu s presnymi premennymi.
A nemyslim ze je to len moj pripad.Cim sme totiz starsi,tym viac sa nam rysuju predstavy o partnerovi.Su pre nas podstatne veci,ktore nas ani nenapadnu ked sme -nastrocni.
Pretoze myslim ze ked som mala 15,bolo mi uplne jedno ci ten chalan z autobusu bude dobrym otcom pre nase buduce deti.Bolo mi jedno kolko bude zarabat.
Podstatne bolo ze som ho neskutocne milovala a ostatne veci ma nezaujimali.
No cim som starsia a hlavne pracujucejsia,mam iste naroky na svoj zivotny standard a viem ze moj partner musi byt na tom podobne ako ja.
Je teda v tomto svete dospelych este miesto na skutocnu bezpodmienecnu lasku?
Mnohi si mozno povedia ze urcite ano,ale viete si predstavit top manazerku vydatu za robotnika?Casnicku za prezidenta spolocnosti?
Kto dava limity?Spolocnost,alebo si ich davame sami?
Hladame clovka ktory by nas miloval takych aki naozaj sme...
Ale niekedy byt sam sebou nestaci.Niekedy sa musi dievca prefarbit na blond,prihlasit sa na lekcie talianciny,tvarit sa Cool,hoci ma pocit ked ho stretne ze exploduje od stastia...Kolko toho na sebe clovek musi zmenit,aby ho milovali pre to,aky je?
Cim sme starsi tym viac sa bojime.Seba,svojich citov,nespravneho rozhodnutia.
Ked sme mladi,sme odvaznejsi.Nebojime sa riskovat,pretoze nas to naplna zivotom.Mame pocit ze vsetko je mozne a sny su nadosah.Ako vsak dospievame a starneme,prichadza strach.
Strach....Z coho?Ze nieco stratime?Alebo ze budeme niekomu na smiech?
No zit v strachu je ako zit napoly.
Nebojme sa milovat a sklamat sa,ved o tom je zivot.
Raz totiz clovek pride na to,ze je dolezitejsie vediet lasku davat,ako prijimat.
Ja sa uz nikdy nedozviem,aky je v skutocnosti moj princ z autobusu.Je davno zenaty a ma rodinu.No navzdy si budem pamatat ten den ked mi nachvilu zastalo srdce a ja som zazila ten neskutocny pocit vecnosti chvile.
Ako sa spieva v jednej piesni-kratke lasky su tie najdlhsie...
laska v case novodobej cholery
02.11.2008 00:00:00
=)
Komentáre